Ako ukotviť klasické schody?

Každé schodisko je vždy nejakým spôsobom uchytené k podlahe, stropu, prípadne k stene a „nelevituje“ samo od seba v priestore, aj keď niektoré typy schodísk môžu týmto dojmom pôsobiť. Podľa tvaru delíme schodisko na štyri základné typy – bočnicové, strmeňové, segmentové a točité, a každé z nich má špecifiká pre svoje kotvenie.

Bočnicové schodisko sa v interiéri vyníma svojou ľahkosťou a eleganciou, pretože nosnú konštrukciu schodiska tvoria iba kovové bočnice. „Všetky bočnicové schodiská majú dve základné kotvenia, tzn. do čela stropu hore a do podlahy na zemi. Avšak z hľadiska statiky je vždy lepšie, keď aspoň časť schodov vedie pozdĺž steny alebo okolo stĺpov, kam sa prichytí tretím, pomocným kotvením,“ vysvetľuje Petr Paksi, obchodný riaditeľ spoločnosti JAP FUTURE, ktorá sa zaoberá výrobou schodísk, a ktorý pokračuje: „Múr samozrejme nesmie byť iba zo sadrokartónu, pretože ten je málo nosný. Ak však do SDK steny zakomponujeme špeciálne urobenú výstuhu, už ju môžeme pre pomocné kotvenie schodisko použiť.“

Strmeňové schodisko je typické svojím minimalistickým vzhľadom a vďaka absencii viditeľnej nosnej konštrukcie pôsobí toto schodisko dojmom, ako by sa doslova vznášalo v priestore. Samozrejme podľa vkusu je možné nechať vyplniť priestor medzi jednotlivými nášľapmi podstupnicami. A ako teda ukotvíme levitujúce schodisko? „Charakteristické pre tento typ schodiska je ukotvenie každého jednotlivého schodu pomocou dvoch tŕňov priamo do steny na chemickú kotvu, pričom tento múr musí byť v ideálnom prípade betónový. Pevný múr je preto v tomto prípade úplným základom. Rovnako, ako to bolo pri bočnicovom schodisku, tiež tu naplno platí, že neexistuje, aby sme jednotlivé schody kotvili napríklad do steny zo sadrokartónu,“ opisuje Petr Paksi z JAP FUTURE.

Točité schodisko vďaka svojim rozmerom a priestorovému usporiadaniu dokáže ušetriť veľa miesta. Pre svoj nevšedný vzhľad je ideálnou voľbou napríklad do loftových bytov. „Točité schodisko je typické tým, že sa jednotlivé schody obtáčajú okolo centrálneho stĺpu, ktorý je ukotvený do zeme. Avšak toto kotvenie nie je tým najdôležitejším, jeho úlohou je skôr zabezpečiť, aby schodisko „netancovalo“ po podlahe. Hlavné a najdôležitejšie kotvenie je na čele stropu, kde je zapustené do kompaktného materiálu. Aj v tomto prípade sa môže vyskytovať tretie, pomocné ukotvenie čiastkových schodiskových stupňov v stene v priebehu dráhy schodiska,“ zdôrazňuje Petr Paksi z JAP FUTURE.

Segmentové schodisko sa skladá z jednotlivých segmentov alebo „kĺbov“, ktorými môžeme vytvoriť presne taký tvar schodiska, aký nám dovolí koncepcia interiéru. Vďaka jeho variabilite je možné s ním tzv. „obísť“ pevné konštrukčné prvky v interiéri, ako napríklad komín. Najčastejšie používanými tvarmi segmentového schodiska sú tvary „L“, „U“, ale tiež napríklad „S“. Segmentové schodisko kotvíme predovšetkým do podlahy a ďalej do stropu. Pokiaľ schodisko vedie pozdĺž steny, je pripevnené buď cez hranu zábradlia alebo cez segment schodu do tejto steny. „Ak máme napríklad 15 schodov, tak v polovici, teda pri siedmom schode, musíme schodisko ukotviť do steny alebo do podlahy takzvanou pomocnou „nôh“,“ uzatvára Petr Paksi zo spoločnosti JAP FUTURE.

Tip na záver: Ukotvenie schodiska môže skomplikovať podlahové kúrenie. V okruhu pol metra od miesta plánovaného kotvenia schodiska do zeme preto odporúčame vytvoriť voľný priestor, aby nedošlo k prevŕtaniu slučiek vykurovacej špirály podlahového kúrenia.

Viac na www.jap.sk.

Komerčný článok